Sviatok sv. Valentína
Sviatok sv. Valentína si mnoho ľudí spája s kvetmi a drobnými pozornosťami. V tento deň si množstvo ľudí vyznáva lásku, obdaruje sa peknými darčekmi a napíše si, či zatelefonuje svoje vyznania. Ako a z čoho však tento sviatok vznikol?
Tento sviatok pochádza možno z luperkálií - už v starovekom Ríme sa oslavovalo množstvo sviatkov a práve 14. a 15. februára to boli luperkálie na počesť Luperka (lovca vlkov), boha roľníctva, lovu a pastierov. Z tohto sviatku počas stáročí napokon vznikli dnešné fašiangy.
Počas týchto sviatkov sa odohrávala aj „lotéria lásky“, keď dievčence dávali do osudia svoje mená a slobodní muži si ich žrebovali ako svoje nastávajúce priateľky a milenky – ako ženy, ktoré „chcelo šťastie“. Keď sa v Rímskej ríši ujalo kresťanstvo, sviatok nezrušili, len sa z neho vylúčili niektoré obrady.
Oficiálne sa valentínsky sviatok začal oslavovať v roku 496, keď ho ustanovil pápež Gelasius I., namiesto luperkálií. Obľúbeným sa stal aj pre svoju časovú vhodnosť, lebo bol medzi Vianocami a Veľkou nocou a cirkev nepodporovala sobáše počas veľkých sviatkov. Valentín je napokon aj prvý jarný svätec a meno Valentinus znamená mocný a zdravý. Druhý vatikánsky koncil v roku 1965 však rozhodol, že cirkev si nebude oficiálne pripomínať svätých, o ktorých nie sú dostatočné dôkazy.
Legenda o svätom Valentínovi
Legenda Aurea, približne z roku 1260, ktorá popisuje životy svätcov, spomína istého Valentina, rímskeho kresťanského kňaza a lekára, ako aj jeho menovca, svätého Valentína z Terni.Môžeme sa azda domnievať, že ide o tú istú osobu.
V Ríme vtedy už nevládli veľké dynastie, ríšu ohrozovali nájazdy polobarbarských germánskych kmeňov a cisár Klaudius II. – Germanikus, chcel mať silnú a oddanú armádu. Domnieval sa, že slobodní vojaci sú výkonnejší ako ženatí, a tak vydal zákaz sobášov. Uzavrieť manželstvo mohli len veteráni, prípadne neodvedení muži.
Kňaz a kresťan Valentín bol známy ako orodovník pri morovej nákaze, bolestiach brucha, hlavy a pri epileptických záchvatoch. Nezmyselné nariadenie nerešpektoval a začal páry tajne sobášiť a neprestal ani po upozornení úradov. Zatkli ho a predviedli pred cisára, ktorému mal dokázať, že Kristus je pravý boh, pretože Rimania v tom čase uznávali len pohanských bohov.
Sudca Asterius doviedol Valentína do svojho domu, kde žila jeho už dva roky slepá dcéra. Valentín ju zázračne uzdravil modlitbami, no aj napriek tomu ho uvrhli do väzenia.
Podľa legendy odtiaľ písal listy tejto dievčine, do ktorej sa zaľúbil a podpisoval sa ako:
Tvoj Valentín.
Krista sa však nezriekol, lebo pre neho predstavoval mravnosť a čistotu, kým pohanskí bohovia roztopašnosť a skazenosť. Cisár ho dal bičovať, kameňovať a napokon ho popravili sťatím hlavy na Via Flaminia pri moste Milvio, kde je údajne pri druhom míľniku aj pochovaný. Stalo sa to práve na sviatok luperkálií, 14. februára 269.
Valentínska komercia.
Traduje sa, že prvú „valentínku“ poslal v 15. storočí z anglického Toweru, zo zajatia po prehranej bitke pri Azincourte, svojej manželke orleánsky vojvoda Charles. Vo veľkom sa však začali posielať až v 19. storočí, keď sa začali hromadne vyrábať a predávať.
Sviatok sv. Valentína je teda pravdepodobne sviatkom mučeníka kresťanskej viery. Jeho odkazom je hrdinstvo a obetavosť. V dnešných časoch však do ľúbostných vyznaní vtrhla komercia.
K sviatku patria bonboniéry, parfumy, plyšové hračky, kytice či množstvo rôznych darčekov, všetky v znaku červeného srdiečka. Núka však možnosť prejaviť náklonnosť i priazeň svojim milovaným a blízkym. V tom je jeho večný odkaz.
Mapa stránok